Prepáč, že som sa tak dlho neozvala. Nebol čas. Vieš, strašne rada si s Tebou píšem. Ty vieš pochopiť moje chyby. Späť k môjmu ospravedlneniu. Nepísala som Ti. Ok to sa nedá ospravedlniť, ale aspoň to skúsim. Vieš za posledné týždne sa toho odohralo o trochu viac: Ja som zomrela. Matka sa stala opäť workoholičkou a sestra musí ísť na operáciu v septembri. A tiež tatko si myslí, že na neho kašleme.
Stalo sa to takto: sestra išla k doktorovi. Má niečo v puse, nie je to jazyk ani zuby to nie sú. Ten ju poslal k stomatológovi. Ten hneď zavolal niekamu inému doktorovi, niakemu ústnemu chirurgovi. A objednal ju na operáciu. Samozrejme ja som sa to dozvedela ako posledná, keď už to bola istá vec. Potom bola na rade matka. Nijako nebol čas myslieť na ňu, tak sme iba symbolicky oslávili jej meniny. Vieš u nás je to zaujímavé. U našej babky sú hody na jej meniny, teda nie úplne na jej meniny, sú na Vavrinca ale oslavujeme vtedy aj jej meniny. Neurazila sa. Bolo to zaujímavé. Nič sa nestíhalo. Pár dní pred oslavami sa totiž u babky začala prerábať kúpelka a babka ju chcela mať dokončenú na hody. Prišli sme o pár dní skôr (matka si zobrala dovolenku kôli tomu) a búrali sme a znovu stavali. Kúpelka dopadla dobre. Matka nie, až tak dobre. Po neexistujúcich oslavách jej menín prišiel čas na návrat do všedného života, čo pre matku znamenalo návrat do roboty. Keďže matka zastáva dôležitú pozíciu o firme, nazbieralo sa jej niekoľko tisíc mailov a hneď na to sa museli robiť niake uzávierky k tomu prišla správa o sestrinej operácii a niekoľkých alergiách, keď sa sestra vrátila opuchnutá a vyhádzaná z dovolenky a doktor jej predpísal niake lieky. Matka začala makať. Nestíhala. Znovu bola viac v robote ako doma. Keď sme jej navrhli dovolenku, so strachom v očiach odmietla a domov chodí čím ďalej, tým menej. Do toho všetkého ešte tatko na truc vyhlásil, že na neho kašleme. Konkrétne ja a moja sestra. A opäť bolo zle iba na mňa. Sestra má predsa starosti s nastávajúcou operáciou. V snahe vysvetliť mu situáciu sa na mňa urazil. Asi mu skúsim zavolať. Pôjdeme na huby. Porozprávame sa. Poradíme sa čo s matkou a sestrou. Toto je prvý raz čo Ti píšem o svojej rodine že? Takže Ťa musím oboznámiť s tým ako to u nás chodí. Prvá vec, čo by si mal vedieť, a myslím že Ťa to ani neprekvapí, naši sú rozvedení a ako to v takýchto rodinách býva, neviem si predstaviť ako to spolu mohli vydržať tak rozdielni ľudia. Nie len, že to vydržali spolu okolo trinástich rokov, ale aj splodili dve deti. Prvé ako to býva bola náhoda, ako matka tvrdí šťastná náhoda. Druhé dieťa, ja, malo zachrániť manželstvo. Poslušne hlásim: Misia sa nepodarila. Toľko o tom, čo bolo. Teraz voláme s tatkom každý deň a matku vidíme tak raz za čas, keď príde z roboty. Príde s tichou výčitkou. Ako by tým nič nehovorením nadávala všetkým, čo sú doma za to že nepracujú.
Ja som zomrela. Znova prišli problémy. S problémami depresie. S depresiami alkoholizmus. S alkoholom chlapi. S chlapmi žiarlivé ženy. So ženami nenávisť. A ako to už býva s nenávisťou ďalšie problémy a depresie. Môj obvyklý pocit, že som zlý človek sa znásobil o tatkove výčitky a matkine ticho. Chlapi sa striedali. Nikto stály. Žiadna istota. Jednoducho nič. Ja viem si tu predsa ešte Ty. Ale Ty predsa nie si tu. Teda si, ale nie si. Neber to ako výčitku. Som rada že si tam. Znie to divne, ale som rada. Asi by som sa za seba teraz hanbila. Vieš veľa sa toho zmenilo. Alkohol, žiarlivé ženy a depresie zabili moje ja. Som taká prázdna. Nič už nie je iba to, čo je vidno z vonku. Vzhľad. Práve ten vzhľad, na ktorom mi až tak nezáleží.
Takže prepáč. Dala som si na čas s mojou odpoveďou, ale predsa je tu. Rada odo mňa na tvoje trápenie, ktoré ak iste už nie je vôbec aktuálne. Ja by som sa s ňou porozprávala. Zistila, že ma nechce, že chce iba toho druhého, že ja som bola iba chvíľková záležitosť. Iba tá istota, ktorú v ten daný okamih potreboval. Že som samozrejmosť. Irónia je, že som nikdy nechcela byť samozrejmosť vieš nemám rada istotu, ale občas je aj istota dobrá. Ja by som sa na tvojom mieste s ňou rozišla. Áno, zlomí Ťa to. Nech ťa to zlomí radšej teraz ako potom.
Ešte raz prepáč. Napíš keď bude čas a budeš mať náladu. Hlavne mi napíš o tvojich problémoch nech aspoň na chvíľku zabudnem na tie svoje. Keď bude najhoršie, tak si čítaj túto vetu stále dookola: Si strašne super chalan, kebyže si tu tak Ťa žiadnej nedarujem, bol by si iba môj. J Chyby v texte mi prepáč, nie som v stave písať pravopisne správne, a ako vieš s niektorými pravidlami nesúhlasím.
So zdeptaným pozdravom z tejto diery.
Lea
